MangaCZ Dnes je 20.4.2018, Registrovat...  
KlubMapa otakuRecenzeKulturaGaleriePřekladyČasté dotazyOdkazySuvenýry
Mai
Diskuse
Soutěž
Vítězný obrázek 111. kola:
Soutěľ
Momentálně neprobíhá žádný test
Anketa
Květou u vás třešně?
Zatím vůbec.
Jedině ty nejodvážnější.
Ideální čas pro hanami!
Už je po sezóně.
V okolí nemáme jedinou třešeň.

Písnička týdne
Hledani
Ridge Racer Type 4
08.01.2008 06:51  -  Série

V časoch, keď bola táto hra, ktorá vyšla v roku 1998, aktuálna, bolo pre mňa nemožné sa k nej dosta? - a tak veľmi som ju chcel. Okrem istého typu textovo-obrázkových hier mojim druhým obľúbeným žánrom sú totiž rôzne druhy automobilových pretekov. Od simulácií až po jednoduché naháňačky, ak to má štyri kolesá a súperíte s inými, určite sa mi to bude páči?. A Ridge Racer Type 4 (R4) bola jednou z tých hier, ktoré sa mi zvláš? páčili - o to viac, že som ju, a ani Playstation, na ktorú vyšla, nemal.

O desa? rokov neskôr sú ale veci úplne inak - a tak som po tom dlhom čase konečne zasunul poškriabané CD (z najmenej piatej ruky) do mechaniky, pripravený splni? si svoj dávny sen. Pamätám si úplne presne na to, ako som kedysi pozeral intro, ktoré mi priniesol jeden z kamarátov - dodnes je to jedna z mojich najobľúbenejších herných animácií. Všetky tie zábery, kamery, pohľady a nápis Mist Lake. Takisto ako nezabudnuteľná scéna, kde sa Reiko v tuneli zlomí podpätok. Je to jeden z tých prvkov, ktoré západné hry pravdepodobne nikdy nebudú ma? - akýsi zmysel pre romantiku - napríklad aj v tom, že počas intra je všade cíti? sviežos? letného dňa a Reiko sa na chvíľu len tak zastaví, nechajúc jemný vánok hra? sa jej s vlasmi.
Keď som už spomenul Reiko Nagase, pár slov o nej. Je herným "maskotom", v hre postavená do úlohy "racing queen", alebo ako sa trošku pragmatickejšie hovorí vo zvyšku sveta "grid girl". Napriek tomu však Reiko nie je iba nejaká postavička. Práve touto hrou sa stala jedným z prvých skutočných "virtuálnych idolov", podobne ako napríklad Lara Croft. I keď hry Ridge Racer mali takýchto grid girls viac, Reiko je určite najobľúbenejšia, čo dokazuje aj skutočnos?, že sa znovu objavila aj v novších hrách tejto série.
Nie je podstatné vymenováva? všetky hry Ridge Racer, alebo ich dejiny - dôležité je to, ako sa stavajú k tématike. Tu je odpoveď celkom jednoduchá. Ridge Racer je akýmsi protipólom simulácií (napríklad konkrétne série Gran Turismo), je to jednoduché pretekanie, rýchly adrenalín a pozornos? sústredená nielen na autá, ale aj prostredia a trate. Namiesto nudných okruhov sú tu malebné scenérie všetkých druhov, za každou zákrutou sa skrýva nový vizuálny prvok a autá nemusia by? reálnymi značkami, aby boli zaujímavé. Práve Ridge Racer toto dokonca využíva, a tak sa v tejto sérii môžete z času na čas stretnú? so skutočne čudesnými konštrukciami (napríklad Pac-Man-mobil, čo možno aj naznačí, že tvorcom hry je Namco).
Všetko teda bolo pripravené a ja som konečne začal Ridge Racer Type 4 hra?. Keď sa spustilo intro, bola to pre mňa zmes nostalgie a napätia, ?ažko opísa?eľný pocit. Čo však nasledovalo potom, sa opísa? dá - a to dos? konkrétne. Ridge Racer Type 4 totiž vôbec nie je tak dobrá hra, ako som si to o nej myslel.
* * *
Ahá (pomyslíte si možno) - je predsa logické, že ak v dnešnej dobe hrám hru z roku spred desiatich rokov a uvidím zubatú grafiku, absenciu rôznych súčasných herných vymožeností a podobne, nebude sa mi páči?. Okrem toho som si o nej povymýšľal a posníval tak veľa, že aj vo svojom najlepšom prevedení moje očakávania nemôže splni? - veci minulé a vysnívané sa vždy zdajú lepšími. Je to však trošku komplikovanejšie, pretože keď som ju dohral, bol som z nej ešte viac nadšený ako predtým. Lenže (a tu to začne asi by? nelogické) moje nadšenie a rados? z hry nepramenila z toho, že by R4 bola dobrou pretekárskou či automobilovou hrou.
Pokúsim sa to teda vysvetli?:
Všetko v tejto hre na prvý pohľad vyzerá celkom obyčajne, presne tak ako aj v iných hrách tohto druhu. Okrem typických možností jednotlivých pretekov je tu srdce hry - Grand Prix, niečo ako "kariérny mód". S jedným z poskytnutých tímov absolvujete sériu pretekov a cieľ je samozrejme titul vyhra?, čo vám sprístupní bonusové autá. Nie je to nič nové, pokiaľ si neuvedomíte, koľko pretekov absolvujete v tomto móde. Je to celých OSEM pretekov za jeden tím. To je žalostne málo a nepomôže ani skutočnos?, že tieto preteky môžete vynásobi? počtom tried áut - nakoľko ich výberom si zadáte len obtiažnos? a jazdný štýl (rýchlo šmykový, alebo precízny). O trvácnos? sa síce teoreticky stará fakt, že na úspech v pretekoch máte len niekoľko pokusov, a ak ich nezvládnete, šampionát musíte opakova?, ale (priznajme si) človek už zažil aj elegantnejšie riešenia.
Aký štýl jazdenia si vyberiete, je teda na vás, problémy sú však všade rovnaké - správanie sa auta na ceste. Napríklad šmyk, resp. aby som niektorých neurazil tak "drift", môžete iba ma? alebo nema? - neexistuje nič medzi tým - a i keď sa drift samotný celkom dobre kontroluje, keď už ste raz v ňom, veľmi mi chýba postupná strata trakcie, keď cez pneumatiky cítite, ako auto "odchádza". Obdobne to funguje pri autách nastavených primárne na priľnavos?, inak povedané na "grip". Tu sa dajú prechádza? zákruty ako po kružidlom nakreslenej čiare, pretože auto drží ako na koľajniciach a jediné, čo sa vám môže sta?, je narazenie do zvodidiel, ak zvolíte zlý uhol natočenia volantu. V konečnom dôsledku tu vlastne ani neovládate autá, ale časujete pohyby - čo síce má svoj pôvab, ale znamená to, že hra vám nedovolí robi? to, čo vám ponúkajú všetky dobré pretekárske hry - inštinktívne robi? počas jazdy malé korekcie.
Dalo by sa pokračova?. Napríklad ide aj o celkový pocit z hry. Každé preteky totiž fungujú na rovnakom princípe. Na štarte sa pole ihneď roztiahne tak, že počas pretekov po jednom dobiehate a predbiehate súperov. Je to všetko až urážlivo naskriptované (na mapke samozrejme pozície ostatných nevidíte) a výsledkom je, že nikdy nemáte poci?, že naozaj pretekáte - omnoho viac mi hra preto princípom paradoxne pripomínala plošinovku, kde sa so svojim panáčikom snažíte preskáka? prekážky v rámci časového limitu. Všetko sa totiž po chvíli zúži na dobiehanie a dúfanie, že v správnom čase zatočíte, pretože narazenie do zvodidiel vás spomalí. Napríklad ja som si podľa toho, koľko krát som takto "poškriabal lak", dokázal celkom presne vypočíta?, na ktorom mieste dobehnem súpera predo mnou a či sa mi to "vyjde" na predbehnutie toho prvého ešte pred cieľom.
Preto ani neprekvapí, že súboje so súpermi nie sú nijako adrenalínové. Ak do nich narazíte, spomalí vás to podobne, ako keď narazíte do zvodidiel - ale nakoľko vaši súperi vôbec nevykazujú úsile vyhra?, fungujú skutočne len ako prekážky na trati. To, že ak do vás zozadu narazí súper, neposunie vás automaticky do "hodín", a preto môžete vcelku agresívne bráni? svoju pozíciu, je preto takisto úplne nanič. V tom najhoršom prípade je táto hra o zápasení s časovaním (a teda o zápasení samého so sebou), v tom najlepšom prípade je o predbiehaní áut - nikdy však nie o predbiehaní súperov.
A nezachráni to nič - ani wallpapery s Reiko Nagase na internete, ani pekné menu s čiarami po zadných svetlách v noci, ani trojuholníkový grafický motív, ktorý i keď znamená názov ligy - Real Racing Roots 99 - pripomína tiež písmená RR ako Ridge Racer. Je to skutočne škoda, pretože hra, ktorej bol takýmto spôsobom zobraný jej sú?aživý duch, sa zmení napriek všetkým jej pozitívam na obyčajný kus softwaru. Japonci sa jednoducho radšej hrajkajú s nastaveniami a monitorovaním motora, zabávajú sa driftíkmi, alebo si lepia na autá kvázianglické nápisy - neškodné činnosti, ktoré sú však na míle vzdialené pretekárskemu inštinktu a zmyslu pre porazenie súperov, pre sú?aživú agresivitu - možno aj preto si z hlavy spomeniem na veľa dobrých japonských áut, ale ani na jedného známejšieho automobilového pretekára z tejto krajiny. Ridge Racer Type 4 je v tomto smere priam symptomatická hra - skvele vyzerá, je rýchla a prepracovaná, ale chýba jej sú?aživá športová esencia.
Ako to už býva, ak sa vám hra páči, páčia sa vám aj jej detaily - a naopak. Preto sa mi po chvíli znepáčili aj trate. Minimálne polovica z každej z nich ide nejakým spôsobom do kopca alebo z kopca a súčasne do zákruty. Po niekoľkých okruhoch si tak uvedomíte, že to sú skôr horské dráhy ako trate - a pocit z jazdy sa tiež rýchlo zmení z toho neurčito automobilového na podstatne silnejší, lunaparkový. Klasická výhovorka by mohla by?, že takto vidíte vždy len malú čas? trate, a preto Playstation nemusí vykresľova? detaily v diaľke. Možno sa tak dá pochopi? aj spomenutý dobiehací spôsob pretekania, aby procesor nemusel kalkulova? veľa áut naraz, ale to hru lepšou nespraví. A vôbec, zamysliac aj nad mnou toľko chváleným introm, keď sa Reiko zlomí podpätok - prečo si teda nevyzula aj druhú topánku keď potom išla ďalej? Veď potom musela celú cestu z tunela tak čudne kríva?, to predsa nemôže by? pohodlné... a ani zdravé.
Ani som nechcel o tom viac rozmýšľa?.
Lenže to všetko aj tak v podstate nič neznamená - ak sa totiž rozpamätáte na začiatok textu, spomenul som, že Ridge Racer Type 4 sa mi páčil. A i keď sa mi nepáčil (a dodnes sa mi nepáči) japonský prístup k automobilovým pretekom, je to práve typický japonský prístup k inému hernému prvku, ktorý spravil z tejto hry (prinajmenšom pre mňa) nakoniec predsa len nezabudnuteľný zážitok, i keď v úplne inej rovine, ako som predpokladal. Je mi takisto úplne jasné, že takéto niečo môže prinies? iba japonská hra - hlavne preto, že Japonci majú... ako to nazva?... akýsi zmysel pre gýčovitos?.
Obvykle je táto vlastnos? (vcelku právom) kritizovaná. Zvyšok sveta sa vždy len usmieva nad nevkusom a veľmi nechápe chaotický mix prvkov vo väčšine japonských dizajnoch, rôznych druhoch umení či príbehoch - Japoncom však nie je žiadne klišé príliš lacné, a preto (a v tomto prípade aj naš?astie) nevidia dôvod, prečo by napríklad do hry, kde sa obyčajne hovorí o karburátoroch a správnej kaučukovej zmesi pneumatík, nemohli vsunú? romantický príbeh o tom, ako mladá manažérka jedného z tímov zápasí s autoritou svojho otca, ktorý ju chce proti jej vôli vyda? za ním vopred vybraného snúbenca.
Volá sa Sophie Chevalier a jej (a aj váš vlastný) príbeh môžete tak sledova? odvíja? sa cez nie veľmi š?astne nazvaný "Comment Mode". Každý zo štyroch tímov má svojho hlavného predstaviteľa - s niektorými tak budete pracova? v klasickej chlapskej atmosfére (po prvotnej nedôvere či výsmechu), niektorí vám dajú skúsenosti a niektorým od začiatku pomôžete. Tento Comment Mode samozrejme nie je nijako rozsiahly, vždy len niekoľko obrazoviek na konci pretekov - je to povzbudenie, alebo dohováranie v závislosti na vašich výkonoch a osobnostiach vašich nadriadených. Nijaká z recenzií na R4 si tento prvok zvláš? nevšíma, to ma však vzhľadom na alergiu západných hier na hociaké osobné problémy ich hrdinov ani veľmi neprekvapuje.
A preto som práve v tomto veľmi rád odpustil trpkos? toho, že hlavný prvok hry (automobilové preteky) sa mi vôbec nepáčil. Možno sa ale iným páčil a nie je mi nič vzdialenejšie ako namýšľa? si, že môj názor na hru má všeobecnú platnos?. A nebude tomu inak ani v tom, v čom sa mi páčila. Pretože som si okolo tých niekoľko riadkov Comment Mode vystaval celý môj malý svet.
Jednak to rád robím - častokrát práve menej informácií podnieti fantáziu a doplníte si medzery - a v Comment Mode je dos? informácií na to, aby sa z nich stal materiál na takéto ponorenie sa do príbehu. Na druhej strane k tomu určite prispelo aj už spomenuté - to, že pretekárska čas? nebola príliš uspokojivá - a preto som sa do nej nijako osobne nezapájal. Zhodou okolností práve Sophiin tím bol najnižším stupňom obtiažnosti, a i keď obvykle vždy začínam od toho najľahšieho, toto bolo aj na mňa (bez samochvály) príliš ľahké. Za volantom auta nášho tímu som preto každý krát len akoby automaticky jazdil a predbiehal súperov s prakticky nulovou námahou.
Možno aj preto som aj počas pretekov stále myslel na Sophie a náš tím. Rozmýšľal som, či sa poteší, ak vyhrám, čo mi povie, a držal som jej palce, aby dokázala poveda? nie svojmu otcovi. A keďže v Comment Mode ako hráč nič nehovoríte, mohol som si len domýšľa? odpovede. Niekedy sme sa stretli v boxoch, niekedy v garáži - vedel som, že jediné, čo môžem spravi?, je jazdi? ako najlepšie viem a tým pomôžem tímu, Sophie a možno aj sebe. Obidvaja sme boli nováčikovia, a práve preto to bolo tak dôležité. Viem, že všetko bolo len klišé, niekoľko slov na vyplnenie medzery medzi pretekmi, ale pre mňa to bola dokonalá ilúzia a skutočne som cítil, ako keby som svojimi výkonmi na trati zasahoval do vývoja mimo trate - keď som vyhral, dodalo to Sophie sebavedomie a dôveru v tím, sponzor jej dal pre mňa nové auto a všetko bolo znovu o niečo lepšie.
A tak som robil svoju prácu. Vyhrával som preteky za pretekmi, a keď som sa zžil s ovládaním auta a vnútorne mu (a celej hre) odpustil to, že nie je celkom také, aké som si predstavoval - R4 má napriek všetkému stále ďaleko k zlému ovládaniu - nakoniec som predsa len mal ten pocit, kvôli ktorému tak rád hrám tieto hry. Pocit, keď vám rýchlos? dá zabudnú? na všetko zlé a myseľ si oddýchne, venujúc sa len tým myšlienkam, ktoré sú jej príjemné.
Ako to všetko dopadlo, asi netreba prezrádza? - ale bolo to veľmi zlaté, romantické a akosi typicky japonské. Nakoniec to bola práve záverečná "animácia", ktorá to všetko umocnila tak, že ma prinútila napísa? tento článok. A nech si ostatní myslia, že to všetko sú lacné príbehy s intelektuálnou úrovňou detského seriálu, ktoré vlastne ani nepatria do žánru. Dokonca vôbec nevadí, ak si túto čiastku hry ani nevšimnú - napriek tomu, že mená hlavných predstaviteľov tímov sú spolu s Reiko jedinými titulkami v intre. To, ako som ja hral a prežíval príbeh v Ridge Racer Type 4, sa aj tak určite nezaradí medzi "objektívne" názory. Ale (myslím si) keby som bol k R4 objektívny, tento zážitok by mi nikdy nemohla da?... a tak by som ju nemal ani zďaleka tak rád ako teraz.
Moja cesta za Ridge Racer Type 4 sa tak predsa len skončila dobre, i keď prekvapivo. Ale možno sa ani lepšie skonči? nemohla. Veď práve to prvé, čo ma na tejto hre kedysi zaujalo, bola spomenutá "romantika" intra. Bol by som teda spokojný s tým, keby hra bola "iba" technicky skvele spracovanými pretekmi a nedala by mi možnos? preorientova? svoju pozornos? na príbeh? A keby to tak bolo, keby R4 bola takou príjemnou automobilovou oddychovkou, ako som očakával, napadlo by mi vôbec o takej hre niečo napísa?? Čím viac nad tým rozmýšľam, tým viac si myslím, že vlastne ani nie, pretože by som sa k nej správal asi ako k hociakej inej, možno aj zabudnúc na to, prečo sa mi kedysi tak páčila. Intro s Reiko Nagase vtedy túto hru odlíšilo od iných a v mojich očiach jej dodalo určitý tón. A príbeh Sophie bol nakoniec jeho skutočným herným vyjadrením. Dnes mi je jasné, že by som takéto niečo nedokázal ani predvída? a ani očakáva?, a akokoľvek nad tým rozmýšľam, je to (pri všetkej paradoxnosti a nelogike spojenej s tým, že je vlastne dobré, že Ridge Racer Type 4 nie je dobrou pretekárskou hrou) vlastne jediný spôsob, akým som si mohol zachova? všetko to, čo pre mňa hra znamenala.
* * *
A teraz sa už len "teším" na to, ako sa s týmto všetkým pôjdem zveri? manželke. Porozpráva? jej celý ten príbeh o tom, ako som cez R4 konečne pochopil, že to, čo chcem ja a čo sa mi zdá správne a logické... nie je vždy pre mňa to najlepšie.

Aktuality
18.03.2014
Píšete haiku? Pak právě vám je určen projekt Sto haiku od sta autorů.

16.03.2014
Do 25.3. můžete v pasáži Paláce Koruna na Václavském náměstí v Praze navštívit výstavu Život po japonském zamětřesení a tsunami.

20.02.2014
Případní zájemci ještě mohou v sobotu 22.2. stihnout přednášku Anny Křivánkové "Manga a anime - nerozluční přátelé?".

08.02.2014
Webzine Vlčí bouda se v průběhu února zaměřuje na vše související se Zemí vycházejícího slunce (tedy třeba i na mangu).

03.02.2014
Od února pro vás Česko-japonská společnost otvírá zcela nové přednáškové cykly.

29.01.2014
Ve středu 5.2. se v Japonském informačním a kulturním centru Velvyslanectví Japonska v ČR (Hellichova 1, Praha 1) koná od 18:00 přednáška prof. Yasudy o zvládání fukušimské jaderné katastrofy.

21.01.2014
Ve středu 22.1. začíná v paláci Lucerna 7. ročník Festivalu japonského filmu a kultury Eigasai.

23.12.2013
Přivábit si symbolicky štěstí, lásku a další dobré věci pro rok 2014 můžete v sobotu 4. ledna v ČJS. Vlastnoručně si kaligraficky napíšete blahodárná přání kakizome.

      

RSS
redakce@manga.cz

Mangaichi © 2001-2011
Creative Commons License
Uvedené dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte dílo komerčně-Zachovejte licenci 3.0 Česko.