MangaCZ Dnes je 19.6.2018, Registrovat...  
KlubMapa otakuRecenzeKulturaGaleriePřekladyČasté dotazyOdkazySuvenýry
Mai
Diskuse
Soutěž
Vítězný obrázek 111. kola:
Soutěľ
Momentálně neprobíhá žádný test
Anketa
Květou u vás třešně?
Zatím vůbec.
Jedině ty nejodvážnější.
Ideální čas pro hanami!
Už je po sezóně.
V okolí nemáme jedinou třešeň.

Písnička týdne
Hledani
The Melancholy Of Mireille Bouquet
13.03.2007 06:51  -  Série/Noir

Noir bude ma? v mojej zbierke anime vždy zvláštne miesto. A nie som sám – veľa ľudí je na tom podobne, pretože Noir je ?ažko zabudnú?. Prešlo už pä? rokov a ja si ho stále pamätám. A stále mi je blízky, stále cítim, ako som s ním spojený, stále ho mám rád. Lenže pri tom všetkom, obávam sa, je tu jeden problém. To, čo mám na Noir tak rád, je niečo, čo sa v ňom ako seriáli ani nevyskytuje.

Začnime ale niečim, čo sa v Noir vyskytuje, a to príbehom. Na jednej strane je to všetko také tajomné, Soldats a tak, ale mňa nikdy nezaujímal príbeh ako taký – logické rozuzlenie, rozprávačská štruktúra ani nič technické – skôr ma zaujímalo prečo. Prečo je v Noir práve tento príbeh. Ak totiž príbeh nezmení ľudí, ktorých sa týka, potom je pri všetkej prepracovansti iba akýmsi sledom udalostí. A Noir je presne takým sledom udalostí pre Mireille Bouquet. Áno, scenáristi na ňu neúnavne hádžu jednu tiahu za druhou, traumu celého jej detstva a všetkých zabitých ľudí, no Mireille to ako človeka aj tak nezmení. Na konci sa, ohliadnúc sa dozadu, toho skutočne veľa stalo a veľa vecí sa možno aj vysvetlilo – ale i v tej úplne poslednej scéne je Mireille vnútorne presne taká istá ako na začiatku. V Noir tak síce vystupuje ako hlavná postava príbehu, ale Noir nie je jej príbehom. V niektorých chvíľach dokonca aj cíti?, že ju nezaujíma, že akosi prechádza popri nej. Nikdy v jej očiach – a tie vie anime vykresli? asi najlepšie – nevidno ani kúsok skutočných emócií, nikdy sa pre príbeh a to, čo sa okolo nej deje, nenadchne, nikdy nevidno, že by niečo chcela zmeni? alebo sa chcela niečomu vyhnú?. Pre Mireille si možno prišla minulos?, no ona jej len otvorila dvere, urobila, čo sa od nej chcelo, a dvere zatvorila, mysliac na to, že by si dala čaj. A keď to je všetko takto cíti?, keď vidím, že to, čo sa deje, Mireille nezaujíma, nemal by mi by? príbeh ľahostajný tiež?
Áno, Mireille nie je úplne bez pocitov. Ale jej občasné slzy, chvíľami zasnený pohľad a jej jemná a krátka náklonnos? k iným osobám alebo veciam sú podávané v tak malých a odosobnených dávkach, že vlastne len poukážu na to, že tam v skutočnosti nie sú. Mireille svoje pocity nepotlačuje – ona ich jednoducho v sebe viac nemá. Možno práve preto sa okolo nej odohráva príbeh, kde sú city zámerne ponechané stranou.
O Noir sa pravdepodobne aj preto hovorí, že je to seriál akčný. Čiastočne to je asi aj thriller, možno dokonca aj dráma. Všetko to zne celkom prijateľne, ale v skutočnosti na mňa Noir vždy pôsobil skôr ukľudnujúco ako rozrušujúco. Celý má taký zvláštne lyrický nádych. Nikdy sa toho veľa nedeje, príbeh pokračuje len pozvoľne a človek ani nemá chu? kazi? si ten príjemný pocit logickým premýšľaním o súvislostiach. A Mireille Bouquet je toho vyjadrením. Sú to hlavne jej také akoby kontrastné situácie, kde ju namiesto s pištoľou vidíme, ako si kupuje bagety, ako chodí ku kaderníčke alebo ako jej pohľad zablúdi na stánky pouličných trhov. Sú to všetky tie momenty, keď jazdí na tom svojom škaredom skútriku, varí čaj alebo si zalieva León-rastlinku – a je to aj spôsob, akým všetky tieto činnosti vykonáva – to, ako sa pohybuje, ako sedí s nohami pri sebe, ako drží oboma rukami kabelku, všetko to sú tie malé veci, ktoré nakoniec robia Noir tak atmosférickým, aký je. Totiž, zo všetkého, čo Mireille robí... cíti? osamelos?.
A osamelos? je tým, čo všetko v Noir zjednocuje – je naozajstným kľúčom k celému seriálu. Hudba, ktorá všetkým tak utkvela v pamäti, je tvorená vždy len niekoľkými a častokrát len tým jedným jediným hlavným nástrojom – a tak je jedno, aký je to inštrument a akú melódiu zahrá, či veselú, rýchlu, alebo pomalú, v Noir má vždy svoj zvláštny, clivý podtón, pretože skoro vždy hrá sám za seba.
Tu sa potom ukáže aj príbeh vo svojej skutočnej úlohe – jeho zmysel je práve v tom, že nikdy do podstaty Noir nezasiahne, že je viac melancholický a mystický ako racionálny a zaujímavý, že Mireille a jej osamelos? nezmení a ani nechce zmeni?. Seriál na to stále upozorňuje, už aj tým, že sprisahanie je vždy väčšie ako ktorýkoľvek jednotlivec. Mireille nemôže nič skutočne ovplyvni?. Nikdy to nie je jej osudom. A Noir nás od začiatku vedie k tomu, aby sme sa s tým zmierili.
Pritom to ale nie je priamo osobnos? Mireille, ktorá by tvorila atmosféru Noir. Skutočnú Mireille Bouquet je ?ažko zo seriálu identifikova? – na rozdiel od iných hlavných postáv v anime, ktoré nás prakticky vždy zásobujú dostatkom informácií o svojich pocitoch a myšlienkach, Mireille nikdy nič nepovie – v niektorých momentoch síce vidíme náznaky pocitov, ale tie sú väčšinou hneď preč. Dajú sa snáď len dedukova? z toho, čo robí a ako to robí, a to tiež len náznakom. Nikdy sa nám ako Mireille Bouquet neotvorí, nikdy nám nedá spozna?, ako sa naozaj cíti. Sledujeme ju pri jej každodenných činnostiach, a predsa je nepreniknuteľná. Preto to ani nie je Mireille ako postava, ako nájomný vrah v príbehu o Soldats, ktorá tvorí podstatu seriálu. Je to to, čo Mireille v nás vyvoláva, samota ako pocit, čo tvorí skutočný Noir.
V seriáli je táto samota všadeprítomná – dokonca aj Mireillino oblečenie je jedinou osamelou červenou farbou v nekonečných scenériách plných zelenej, modrej, hnedej alebo žltej. Je to jednofarebná, jednoduchá krása a hocičo iné by ani nebolo správne. Pri Mireille je to asi najviac vidie? v tom, že ani rôzne moé špeciály anime časopisov ako Newtype či Megami, ktoré jej rozpustili vlasy, obliekli ju do priesvitných košieľok, zabalili do stúh a obdarovali ju lesklými stehnami, z nej nespravili klasický sexy pin-up idol. Mireille je totiž jedna z mála anime postáv, ktorá nie je okamžite eroticky prí?ažlivá, nakoľko osamelos? a z nej prameniaca jednoduchos? ňou taktiež nie sú. Preto je vždy skôr elegantná ako vyzývavá, čokoľvek má oblečené.
Nakoniec aj akčné scény nezištne doplňujú celý koncept. Pri všetkej tvrdosti nemajú by? prekvapivé a častokrát sú aj hudbou avizované dopredu – sú viac lyrickými choreografiami, ktoré na chvíľu nechajú odpočinú? myseľ, ako skutočnými živelnými prestrelkami. Až na pár osôb, ktoré sú vyzdvihnuté pre ich význam v príbehu, sú všetci Mireillini protivníci beztváré bytosti, v rovnakých oblečeniach, v jednotných maskách. Je zbytočné pozna? ich tváre – nakoniec aj tak všetci zomrú jej rukou a Mireille aj tak nikdy nič nepocíti. Dokonca aj keď jej príbeh prikáže zobra? život tým, ktorí jej boli blízki, Mireille to nezlomí. Všetkých tých, ktorých zabila, ani pri jednom nič necítila a nemá v sebe výčitky, pretože ich telá nekrvácajú, pretože jej oči krv už dávno nevidia.
A tak, na rozdiel od iných anime, kde atmosférické časti sú len tie, ktoré sa odohrávajú v noci a v ktorých prší, v Noir atmosféra vyžaruje z každého prostredia. Nevadí, že slnko svieti a jeho lúče zaplavujú nádherne zelenú krajinu a malebné scenérie – s Mireille príde tá zvláštna samota, kdekoľvek sa objaví. Noir nie je a ani nemusí by? čierny, temný, alebo ?aživý. Pretože je romantický, melancholický a krásny. Pretože v ňom cez Mireille cítime osamelos?, možno aj ten najúprimnejší zo všetkých ľudských pocitov. A je jedno, koľko ľudí Mireille zabila, je jedno, že má chladné srdce. To, ako žije, jej jednoduché oblečenie, každodenné činnosti a skutočnos?, že nemá nikoho blízkeho, žiaden domov a ani si neuvedomuje, ako sama naozaj je – to všetko za ňu cítime my, pretože osamelos? pozná každý. A práve preto pre nás, i keď je chladnokrvným nájomným vrahom bez citov, nikdy neprestane by? človekom.
Pretože v Noir necítime s postavami, ale namiesto nich, je melanchólia Mireille Bouquet nakoniec osamelos?ou v našich vlastných srdciach. Je s nami aj v tých najš?astnejších chvíľach a nikdy sa jej nebudeme môc? skutočne zbavi?, pretože zlé veci sa môžu sta? komukoľvek z nás. A tak, podobne ako mystickí Soldats, nás samota stále ticho sprevádza a niekedy aj podvedome ovláda celý náš život.

Aktuality
18.03.2014
Píšete haiku? Pak právě vám je určen projekt Sto haiku od sta autorů.

16.03.2014
Do 25.3. můžete v pasáži Paláce Koruna na Václavském náměstí v Praze navštívit výstavu Život po japonském zamětřesení a tsunami.

20.02.2014
Případní zájemci ještě mohou v sobotu 22.2. stihnout přednášku Anny Křivánkové "Manga a anime - nerozluční přátelé?".

08.02.2014
Webzine Vlčí bouda se v průběhu února zaměřuje na vše související se Zemí vycházejícího slunce (tedy třeba i na mangu).

03.02.2014
Od února pro vás Česko-japonská společnost otvírá zcela nové přednáškové cykly.

29.01.2014
Ve středu 5.2. se v Japonském informačním a kulturním centru Velvyslanectví Japonska v ČR (Hellichova 1, Praha 1) koná od 18:00 přednáška prof. Yasudy o zvládání fukušimské jaderné katastrofy.

21.01.2014
Ve středu 22.1. začíná v paláci Lucerna 7. ročník Festivalu japonského filmu a kultury Eigasai.

23.12.2013
Přivábit si symbolicky štěstí, lásku a další dobré věci pro rok 2014 můžete v sobotu 4. ledna v ČJS. Vlastnoručně si kaligraficky napíšete blahodárná přání kakizome.

      

RSS
redakce@manga.cz

Mangaichi © 2001-2011
Creative Commons License
Uvedené dílo podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Neužívejte dílo komerčně-Zachovejte licenci 3.0 Česko.